Redaktor RTVS, ktorý spravil salto priamo počas reportáže: 10 maratónov aj ponuka od trénerky Jána Volka!

článok z webu  Nový Čas Nedeľa od Márie Kajnarovej

Športový redaktor RTVS Ivan Janko sa preslávil saltom, ktoré spravil v reportáži priamo pred kamerami. Za fantastickú kondíciu vďačí športu, okolo ktorého sa motá od detstva. Venoval sa mu amatérsky, v zamestnaní a posledné roky aj profesionálne. Vo veku 45 rokov si plní veľký sen a je účastníkom domácich i svetových atletických šampionátov veteránov.

Aktívny pohyb lákal Ivana Janka odmalička. Venoval sa kolektívnym aj individuálnym športom. Ako syn plaveckého trénera začínal v bazéne. Vyskúšal si aj futbal alebo zápasenie. Ako stredoškolák hrával s partiou kamarátov basketbal na i­hrisku, ktoré bolo súčasťou atletického štadióna. "Popritom som sledoval atlétov a povedal si, že raz to vyskúšam. Začal som pozvoľna a síce dosť neskoro, v pätnástich rokoch, no pomerne rýchlo som sa do toho celého dostal," prezrádza s úsmevom úspešný redaktor. Kráľovnej športu sa venoval niekoľko rokov. Prišla však vysoká škola, počas ktorej sa dostal do partie novinárov. Tí ho svojím smerovaním zaujali natoľko, až sa začal väčšmi realizovať v žurnalistike.

Kvôli práci a rodine nemal v minulosti toľko času venovať sa aktívnemu pohybu. To sa postupne prejavilo aj na jeho kondičke, ktorej stav sa mu zdal alarmujúci. Jedného dňa sa pri pohľade do zrkadla pristavil pri myšlienke, že takto to nemôže ísť ďalej. Rozhodol sa aktívnejšie športovať a zvolil si beh. Prvé pokusy mu vyšli prekvapivo dobre a keď sa raz porozprával s profesionálnym trénerom Matejom Spišiakom, ten ho dokonca podpichol, nech skúsi ten istý rok odbehnúť polmaratón. "Telo pripravíš, všetko je len o hlave," povedal mu pamätnú vetu, ktorá ho motivovala k ďalšiemu športovému cieľu. Ivan Janko si postupne našiel svoj spôsob tréningu, až odbehol desať maratónov.

Správne načasovanie

Ivan úprimne priznáva, že pred niekoľkými rokmi by si nemohol dovoliť venovať sa športu toľko, čo teraz. No keďže deti podrástli a práca mu umožňuje značnú flexibilitu, vie si plniť i ďalšie svoje sny. Väčšina športových podujatí býva v podvečerných hodinách a počas víkendov, preto sa stíha venovať aj náročným tréningom. "Všetko je to o správnom načasovaní. Keď sa dokážete pozrieť na deň, rozdelenie pracovného a súkromného harmonogramu a zladiť to dokopy, nič nie je nemožné. Napríklad ja som behával o piatej ráno. Odbehol som si kilometre, vrátil som sa domov, urobil deťom raňajky a o desiatej som už sedel na tlačovke," vysvetľuje multifunkčný športový redaktor svojský pohľad na správny časový manažment a sebadisciplínu.

Neraz však dôjde ku kurióznym situáciám. V rámci jedného dňa je z neho športovec aj novinár. Nie je to tak dávno, keď robil reportáž na 24-hodinovom ultramaratóne a stihol si iba tak, zo zábavy, odbehnúť 55 kilometrov.

Pomohla mu Volkova trénerka

V čase, keď Ivan Janko trénoval na ultramaratón Štefánik trail 2020 a v priebehu zimy odbehol 2 800 kilometrov, prišla zmena. Masové športové akcie boli zrušené, a tak sa vrátil na atletický ovál. V tomto období mu bola nápomocná trénerka Jána Volka pani Naďa Bendová, od ktorej dostal ponuku na štart v drese klubu Naša atletika Bratislava, za ktorý začal súťažiť, keďže atletická liga a aj vrcholné podujatia úplne zastavené neboli.

S podporou klubu sa zúčastnil tiež na atletických majstrovstvách Slovenska veteránov. Po svojom prvom vystúpení si razom odniesol veľký triumf, keď sa mu na hrudi zaleskli rovno dve medaily. To bola pre neho obrovská motivácia, aby pokračoval v ústrety ešte väčším úspechom. Netrvalo dlho a redaktor RTVS sa dostal na majstrovstvá Európy i sveta. Tam sa dočkal ďalšej veľkej výzvy i pocty zároveň. Na obdobných šampionátoch sa totiž zúčastňujú nielen amatéri, ale aj bývalí profesionálni športovci.

Zranenie

Po štyridsiatke aj taký zdatný športovec, akým Ivan Janko nepochybne je, vidí, že jeho telo potrebuje čoraz viac času na regeneráciu. Naplno si to uvedomil počas minulého leta, keď ho nepríjemné zranenie takmer stálo koniec veteránskej športovej kariéry. "Pred majstrovstvami sveta vo fínskom Tampere som sa pridal k deťom, ktoré hrali futbal. No urobil som jeden zlý pohyb a natiahol som si šľachu na slabinách. O pár dní som vyskúšal, ako bude zranenie reagovať na tréningu. Nebol to až taký veľký problém, preto som si myslel, že ak si počas víkendu oddýchnem, budem v poriadku. S trénovaním som pokračoval, hoci som pociťoval miernu bolesť. No keď som počas vylaďovacieho tréningu vyštartoval naplno na šesťdesiatku, zacítil som puknutie a spadol som na zem. Lekár mi na sone zistil, že šľachu nemám roztrhnutú, ale iba natiahnutú. Dva týždne som nerobil vôbec nič. Zhodou nešťastných okolností sa mi v pokojovom režime opäť nevyhol jeden zlý pohyb a šľacha sa roztrhla úplne," opisuje Ivan Janko najťažšie chvíľky svojej bohatej športovej kariéry.

Počas nasledujúcich dvoch mesiacov mal naordinovaný absolútny oddych od tréningov. Presne v tomto období si vypočul od lekárov aj zlé správy. Tí neverili, že by sa mohol niekedy v plnej miere vrátiť k súťažnému športovaniu. No opäť sa ukázala jeho neoblomná povaha. Do trénovania sa pustil s plnou vervou a o pár mesiacov neskôr dokázal prepísať dva halové osobné rekordy.

Deti do športu nenúti

Redaktor je otcom dvoch detí, ktoré sa venujú rôznym športom. S manželkou ich nechcú do ničoho nútiť, aby tým v konečnom dôsledku nedosiahli opačný efekt. "Deti do veľkého športu netlačíme, no majú rôzne pohybové aktivity. Tie ich bavia, ale tejto sfére nechávame voľný priebeh. Rodičia mávajú nezriedka neuspokojené vášne a sny, ktoré si týmto spôsobom kompenzujú na deťoch. To nepovažujem za správny prístup," vysvetľuje svoju filozofiu športovej výchovy.

Pri toľkých aktivitách mu nezostáva veľa času na relax. Najlepším oddychom je pre Ivana Janka i tak práca. Stačí, že odcestuje napríklad cez víkend na nejaké športové podujatie, kde pripravuje reportáže, a domov sa vráti plný nových síl a energie. Tomu sa povie spojiť príjemné s užitočným...

Autor: Mária Kajnarová, Nový Čas Nedeľa